Mico v krajine syrov a oviec, deň 29 (odchod)

7. srpna 2017 v 8:59 |  Blog a ja
Dobrý

ako posledné by som sa s vami (sama so sebou, priznajme si, nikto tu nieje) chcela podeliť o cestu do rodnej zeme

ale naporiadok-ráno

budík na 6:20, trebalo ešte dobaliť nejaké veci a ja som ešte stále nevedela, či zavriem kufor
domáci si zrejme zabudli budík na chodbe, raz začas tam čosi zvonilo a furt spali

nemala som priravenú žiadnu spešl rozlúčkovú reč, ale to nebol problém, lebo taxikár došiel o 10 minút skorej (dosť ma zaskočil), už nám začal brať veci do auta, vtedy zrovna vyliezli domáci zo spláne v pyžamkách, takže sme sa rozlúčili dosť rozpačito, ale nie trápne, etše som im rýchlo odovzdala ten papier s peknými miestami na slovesnku keby chceli prísť, vystískali nás (...ej...), a že však sa vidíme nabudíci rok hádam
etš som si potom skoro zabudla bundu
medzi dverami som ešte povedala domácej, že nech pozdraví...ona že Eddieho a Williama
a ja že...hej aj tých, ale Teddieho (hlavne)
tak mi ho ešte rýchlo podala na ruky medzi dverami

Saša to troochu prežívala, ja v pohode, keďže som si skoro istá že však nabudúci rok zas, a síce by mi nevadilo zostať dlhšie, bola som už nastavená na to že odchádzame a nevadilo mi ani ísť domov

na letisku som taxikárovi pripomenula, že sme neplatili (hneď jak nám vyložil kufre sa chystal na odchod)
platila som kratou, ja múdra som sa ani nespýtala, koľko to vôbec stálo

ok, na letisku sme museli čakať okolo hodinky, kým sme vôbec vedeli kde máme ísť hodiť kufre, nič zaujímavé, akurát sme stáli pri nejakom transparente a furt tam zvonil mobil, tak som sa šla zaň pozrieť a nieko s personálu si ho tam nechal v bunde tak som ho odovzdala a letuška mi bola vďačná

okej, odovzdávanie batožín-
asi som staromódna, ale uprednostňujem ľudský konak pred strojmi- akurát nám na začiatku prezreli doklady, potom nás vypustili na mieto, kde mali niečo ako samoobslužné pokladne v Tescu, ale človek si to tam mal navážiť a olepiť, čiž fajn pre niekoho ako my čo letíme prvý raz samé

ešte včera som volala s babkou, či si je vážne istá že je naša batožina v pohode, pretože limit sme presiahli o minimálne 16 centimetrov
jaaaaaasne nieje problém, však tu ste sa dostali rovnako, moja kamarátka presiahla a platila 5 libier


...

nakoniec to nebolo od rozmeru batožiny, ale od váhy, takže ja som plaila 40 a saša 30 libier, za kažé kilo 10

ďakujeme

etšenám to ani nešlo zaplatiť a potom hodiť na pás

okej, šli sme na kontrolu príručnej batožiny
ja v pohode, Saša si nevyiahla elekroniku, lebo "nestihla"
jej veci museli ísť znovu, tenokrát si nás zavolali mierne bokom
mala v príručnej cigarety, skoro ma porazilo, ale to nebol až taký problém, keby že to berie zo slovenska do UK tak vtedy by sme problém mali, ale o to nešlo
tetka na kontrole vytiahla sprej na samoobranu, ktorý tam mala, keď to videla zbledla a povedala nám, že máme počkať a zavolá nám niekoho kto vie slovensky

došla nejaká slovenka, a povedala nám že v UK sú spreje na samoobranu ilegálne, a že keby sme boli občania UK mohli by nás dokonca zavrieť, navyše to mala v príručnej...na ceste tu to mala v kufri, to si nikto nevšimol, ale v príručnej preboha
potom nás normálne zaviedli do tej takej vyšetrovacej komôrky (ja som nemusela ísť, ale mohla som tak som šla ako psychická opora, bo Saša bola mimo)
vyzeralo to jak s filmu, policajt so samopalom, izbica 2X4 metre, len stôl, stoličky, bledé svetlo a mikrofóny, ale inak v pohode, aj tá slovenka aj policajti boli milí, varveli že sa to stáva časo, akurát sa pýtali že prečo o pri sebe mala a vraj ani nedostala záznam

potom sme mali čas, najedli sme sa
13:30 sa nám malo ukázať číslo Gate-u, samozrjme, Saša sa stratila kdesi v obchodoch a nedvíhala mobil

nejak sme sa našli a pokračovali sme ku Gate-u (neznášam skloňovanie, budem to teraz písať už len Gate)

všetko v porádku, čakali sme v rade, všetci leteli do Ostravy (aj my) takže sme správne
na tabuli furt vypisovalo, že now boarding, ale dobrú polhodinu sa nič nedialoa potom tam už naskočil iný let
Lol

potom nás vpustili dnu (tí čo malo let po nás museli čakať iež, potom sme počúvali rozhlas a 3 krát im zmenili Gate...zábava pre nich)
už sme čakali v tej chodbičke čo ide do lietadla, lenže tam sme znova čakali, asi kým vysajú lietadlo, tak sme si posedeli na zemi
Okej, do lietadla sme sa dostali s hodinovým meškaním

ale prežili sme, nebola som síce pri okne a chvíľu som mala celkom stres, lebo sa mi automaticky prehodil čas o + 1 hodinu, lenže to bolo pomýlené lebo tým pádom sa mi zdalo že sme pristáli tak, ako bolo napísané na letenke, čo bola blbosť lebo sme vzlietli o hodinu neskôr
nie, nebolo o núdzové pristáie, vystúpili sme na letisku Ostrava, zaváňajúcim 80-tými rokmi, baožinu a všetko sme našli v pohode a už nás čakal odvoz domov

rozmýšľam, jak to zakončiť, lebo musím ísť žehliť
mimochodom, som už doma, a žijem jakokeby sa nič nestalo, nabehla som do normálu prakticky hneď...
okej, takže zas nabudúci rok

Dovi

Nenávidím vás








 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama