Srpen 2017

Mico v krajine syrov a oviec, deň 29 (odchod)

7. srpna 2017 v 8:59 Blog a ja
Dobrý

ako posledné by som sa s vami (sama so sebou, priznajme si, nikto tu nieje) chcela podeliť o cestu do rodnej zeme

ale naporiadok-ráno

budík na 6:20, trebalo ešte dobaliť nejaké veci a ja som ešte stále nevedela, či zavriem kufor
domáci si zrejme zabudli budík na chodbe, raz začas tam čosi zvonilo a furt spali

nemala som priravenú žiadnu spešl rozlúčkovú reč, ale to nebol problém, lebo taxikár došiel o 10 minút skorej (dosť ma zaskočil), už nám začal brať veci do auta, vtedy zrovna vyliezli domáci zo spláne v pyžamkách, takže sme sa rozlúčili dosť rozpačito, ale nie trápne, etše som im rýchlo odovzdala ten papier s peknými miestami na slovesnku keby chceli prísť, vystískali nás (...ej...), a že však sa vidíme nabudíci rok hádam
etš som si potom skoro zabudla bundu
medzi dverami som ešte povedala domácej, že nech pozdraví...ona že Eddieho a Williama
a ja že...hej aj tých, ale Teddieho (hlavne)
tak mi ho ešte rýchlo podala na ruky medzi dverami

Saša to troochu prežívala, ja v pohode, keďže som si skoro istá že však nabudúci rok zas, a síce by mi nevadilo zostať dlhšie, bola som už nastavená na to že odchádzame a nevadilo mi ani ísť domov

na letisku som taxikárovi pripomenula, že sme neplatili (hneď jak nám vyložil kufre sa chystal na odchod)
platila som kratou, ja múdra som sa ani nespýtala, koľko to vôbec stálo

ok, na letisku sme museli čakať okolo hodinky, kým sme vôbec vedeli kde máme ísť hodiť kufre, nič zaujímavé, akurát sme stáli pri nejakom transparente a furt tam zvonil mobil, tak som sa šla zaň pozrieť a nieko s personálu si ho tam nechal v bunde tak som ho odovzdala a letuška mi bola vďačná

okej, odovzdávanie batožín-
asi som staromódna, ale uprednostňujem ľudský konak pred strojmi- akurát nám na začiatku prezreli doklady, potom nás vypustili na mieto, kde mali niečo ako samoobslužné pokladne v Tescu, ale človek si to tam mal navážiť a olepiť, čiž fajn pre niekoho ako my čo letíme prvý raz samé

ešte včera som volala s babkou, či si je vážne istá že je naša batožina v pohode, pretože limit sme presiahli o minimálne 16 centimetrov
jaaaaaasne nieje problém, však tu ste sa dostali rovnako, moja kamarátka presiahla a platila 5 libier


...

nakoniec to nebolo od rozmeru batožiny, ale od váhy, takže ja som plaila 40 a saša 30 libier, za kažé kilo 10

ďakujeme

etšenám to ani nešlo zaplatiť a potom hodiť na pás

okej, šli sme na kontrolu príručnej batožiny
ja v pohode, Saša si nevyiahla elekroniku, lebo "nestihla"
jej veci museli ísť znovu, tenokrát si nás zavolali mierne bokom
mala v príručnej cigarety, skoro ma porazilo, ale to nebol až taký problém, keby že to berie zo slovenska do UK tak vtedy by sme problém mali, ale o to nešlo
tetka na kontrole vytiahla sprej na samoobranu, ktorý tam mala, keď to videla zbledla a povedala nám, že máme počkať a zavolá nám niekoho kto vie slovensky

došla nejaká slovenka, a povedala nám že v UK sú spreje na samoobranu ilegálne, a že keby sme boli občania UK mohli by nás dokonca zavrieť, navyše to mala v príručnej...na ceste tu to mala v kufri, to si nikto nevšimol, ale v príručnej preboha
potom nás normálne zaviedli do tej takej vyšetrovacej komôrky (ja som nemusela ísť, ale mohla som tak som šla ako psychická opora, bo Saša bola mimo)
vyzeralo to jak s filmu, policajt so samopalom, izbica 2X4 metre, len stôl, stoličky, bledé svetlo a mikrofóny, ale inak v pohode, aj tá slovenka aj policajti boli milí, varveli že sa to stáva časo, akurát sa pýtali že prečo o pri sebe mala a vraj ani nedostala záznam

potom sme mali čas, najedli sme sa
13:30 sa nám malo ukázať číslo Gate-u, samozrjme, Saša sa stratila kdesi v obchodoch a nedvíhala mobil

nejak sme sa našli a pokračovali sme ku Gate-u (neznášam skloňovanie, budem to teraz písať už len Gate)

všetko v porádku, čakali sme v rade, všetci leteli do Ostravy (aj my) takže sme správne
na tabuli furt vypisovalo, že now boarding, ale dobrú polhodinu sa nič nedialoa potom tam už naskočil iný let
Lol

potom nás vpustili dnu (tí čo malo let po nás museli čakať iež, potom sme počúvali rozhlas a 3 krát im zmenili Gate...zábava pre nich)
už sme čakali v tej chodbičke čo ide do lietadla, lenže tam sme znova čakali, asi kým vysajú lietadlo, tak sme si posedeli na zemi
Okej, do lietadla sme sa dostali s hodinovým meškaním

ale prežili sme, nebola som síce pri okne a chvíľu som mala celkom stres, lebo sa mi automaticky prehodil čas o + 1 hodinu, lenže to bolo pomýlené lebo tým pádom sa mi zdalo že sme pristáli tak, ako bolo napísané na letenke, čo bola blbosť lebo sme vzlietli o hodinu neskôr
nie, nebolo o núdzové pristáie, vystúpili sme na letisku Ostrava, zaváňajúcim 80-tými rokmi, baožinu a všetko sme našli v pohode a už nás čakal odvoz domov

rozmýšľam, jak to zakončiť, lebo musím ísť žehliť
mimochodom, som už doma, a žijem jakokeby sa nič nestalo, nabehla som do normálu prakticky hneď...
okej, takže zas nabudúci rok

Dovi

Nenávidím vás









Mico v krajine syrov a oviec, deň 28

5. srpna 2017 v 0:59 Blog a ja
Dobrý

dnes ráno som šla do školy sama, Saša ešte dospáva, pôjde na poobednú hodinu
William mi pokuzazoval nejaké čaje, teda väčšinou ani on nevedel čo zač to je, tak sme sa to snažili identifikovať, ako domáci mi ich myslím ukazovali ešte na začiatku ale zabudla som na ne

eeej, zabudla som si splniť jedno predsavzatie- vypiť si v anglicku čaj s mliekom o piatej

nah

škola- dnes posladná hodina s Ježkom, chvála nebesiam
prvú polovicu sme mali test (prvá starna gramatiky- tragédia, z jedného cvičenia som mala jeden bod)
potom som to nejak dorovnala slovíčkami a čítaním s porozumením, skončila som na 71%, žiadna sláva
ešte sme mali aj napísať nejakú príhodu a vtrepať to do polovice A4

Okej, keď som sem prišla, vedela som, že niesom dobrá v rozprávaní a gramatike, ale celkom rozumiem a celkom viem písať
Teraz som si istá že neviem ani jedno

5/10

ale nemyslím že som to napísala zle (písala som o tom ako som sa stratila v Swanage), akurát robím banálne chyby...ako robím veľa aj veľkých ak neviem na čo sa vyhováram
ale som spokojná :D

Ježko nás poom rozhodil do skupiniek po 5, bola som s tou fajn turkyňou, Hazal, ktorá vyzerá strašne európsky, takou blonďatou španielkou, jednou taliankou a Oreganom
bolo to hroze fajn, síce sme sa mali rozprávať na tie také hrozne originálne témy, ale zasmiali sme sa celkom
Mali sme riešiť, že čo by sme spravili kebyže sa stratíme v džungli, a Hazal je pani, povedala že by čakala na smrť
Oregano sa ma pýtal na môj náhrdelník (v poslednej dobe ho nosím furt, z diaľky to vyzerá ako kríž ale je to hlava barana s dlhou bradou a vyzerá to trochu satanisticky , ale nemá to nejaký hlbší význam)
Snažila som sa im vysvetliť, že je to fajn keď človek ide sám v tmavej uličke, dosť to bolí keď tým bodnem, alebo potom nosím kľúče ešte. Ale viac menej sa s tým len tak hrám, potom sme sa trochu bavili o pokrvnom bratstve a Oregano len tak prehodil, že s tým môžem robiť krvavé obrady, a ja že hej

myslela som, že to bude také...čo ja viem, posledný deň v škole, že sa mi nebude chcieť ísť, ale v podstate som odišla ako keby sa nič nedialo, akurát som obdržala nejaký certifikát a vyplnila dotazník a podala ruku Benovi

S Lór, tou blonďatou španielkou a Stellou (talianksa čo s nami bola v kine) a ďalšou taliankou sme šli na obed, na pláž, robia tam celkom dobré Fiš an čips (ja som si dala detské menu, navyše s kurčaťom)
Na miestnom móle je taká...veža, a zhora ide lanovka ponad more dolu a človek sa na tom môže pustiť, šli sme okolo, a ja že lol som na o chcela ísť a Stella že POJME a ja že fakt to myslíš vážne a ona že heeeej tak sme si podali ruky a dohodli sme sa že po obede pôjdeme

jedli sme v parku, a sedeli sme tam asi hodinku a rozoberali...neviem, veľa vecí ale nič vážne, viac menej to ako fungujú veci u nás v krajine, čo sa roboty a školy týka

eeej slovo bolo dodržané, šli sme na lanovku, chceli sme aby šli s nami aj ostatné dievčatká ale oni nechceli, tak som bola len ja so Stellou
1,20 libier platí človek len za vstup na mólo, za lanovku to bolo 16, ale mala som tú kartičku študentskú (ha! a to som myslela že ju neporebujem) tak som platila 12

čo už, je vedecky dokázané že pre šťastnejší život nemá človek utrácať peniaze na hmotné statky, ale na zážitky

Dobre bolo, síce na môj vkus trochu málo adrenalínové (nemachrujem teraz, hneď ako sme boli zapútané som sa vrhla do prázdna)
Nechala som Lór môj mobil, tak to kamerovala, zo záznamu bolo vidno ako Stella kopla do hlavy toho týpka čo ťa na konci chytia

bolo to pekné zakončenie dňa

potom som sa rozlúčila s Lór, lebo jej došli rodičia a brat pozreť ju, takže šla tráviť čas s rodinou
viem (teda, na 99%) že ju už nikdy v živote neuvidím, lebo teraz je tu kôli škole, vraj to majú povinné ale nabudúci rok robia iné veci
bolo s ňou fajn
rozlúčili sme sa...a ja nič
opäť, akoby sa nič nedialo

niečo je somnou zle
možno to je dôvod prečo si nepamätám svoj život, pokiaľ je pravda že si lepšie pamätáme spomienky spojené s pocitmi,dáva to zmysel pokiaľ mi je všetko jedno
dokonca je mi jedno aj že odchádzam, napriek tomu že nechcem ísť domov

povedala som nech pozraví zvyšok, hlavne Lorenza
Saša má vraj slzy na kraji už od pondelka

S taliankou a Stellou sme sa dohodli, že pôjdeme na Barbecue párty čo robí škola každý piatok, tak som šla domov a začala som sa baliť
Saša vraj dojde zamou neskôr
tak si idem na autobus, a vravím si, že radšej pobehnem, lebo určite teraz pôjde
o 5 sekúnd na to reálne prešiel popred mňa
ušiel mi pred nosom

kým došiel ďalší, na zastvku došla Saša
Stella nakoniec nemohla dojsť, ak som šla len s tou taliankou, s ktorou som sa prvý krát rozprávala dnes, ale tento pobyt ma mierne zocelil v medziľudských vzťahoch...mierne
teda, bolo mi to jedno :D

BBQ "párty" je vlastne na intráku na miestnom pozemku, je tam gril, ak si chceš niečo upiecť máš možnosť, ale mäsu si treba kúpiť, boli tam akurát omáčky a šéfkuchár Ben s obracačkou, a Ježko so synom, ktorý vyzerá ako z reklamy...neviem ako to popísať ale doteraz som si myslela že také dei sú len vo filmoch
Talianka šla ešte do obchodu, a ja reku idem s ňou čo tam budem sama
šla aj so svojimi kamarámi s intráku, čo boli vlastne všetci arabi zo sašinej triedy, medzi nimi aj ten milý tučko Beter či jak sa volá
okej, trochu mi vadilo že som strávila 15 minút v obchode s ľudmi, ktorých nepoznám, ale prežila som
bola som tam asi 20 minút, nebolo to nejak organizované, ľudia stáli po skupinkách a rozprávali sa alebo grilovali, chvíľami som bola sama, niekedy so Sašou v arabsko-talianskej skupinke, akože bolo to fajn nesťažujem sa, ale potom som si povedala že je čas odísť
po ceste som ešte stretla blonďatú talianku, tak som jej popriala pekný zvyšok pobytu a šla som na pláž
odiaľ som sa autobusom zaviezla do Poolu, potom pešo domov došla som o desiatej ako vždy
Saša opäť meškala ale už sme doma

Takže taký posledný deň

uvidím, asi ešte bude jeden článok o ceste späať
zatiaľ dovi

Nenávidím vás.










Mico v krajine syrov a oviec, deň 27

4. srpna 2017 v 0:33 Blog a ja
Zdravím

dnes ranná hodina s Marry, akže zábava
hrali sme hry, ale nebolo to zábavné a bola som hladná

Dúfam že posledný deň si užijem Ježka alebo Petera

Obed v subway, GermanBoy (inak volá sa Olivie...lol) mi otvoril nový obzor neprebádaných oblastí gastronómie- vraj si môžem dať viac ako len jednu omáčku, on si dáva bežne 3
Zjedli sme to v parku, GermanBoy si okydal gate a bol z toho dosť mimo, pretože netuší ako sa perie, tak sme mu to s Lór vysveľovali

Po obede hodina s Caroline, takže som bola v celkom fajn nálade
Cez prestávku som sa najprv bavila so Stellou (tá nová talianka čo s nami bola v kine), viac-menej o tom ako sme sa sem dopratali, z ktorého letiska a tak, potom sa ma pýtala na mesto kde bývam, sme to googlili, a potom mi povedala že tam taliansku veľa ľudí hovorí o Bratislave....a ja že čo preboha, prečo :D Ona že netuší, ale šla by sa pozrieť možno
potom sme vyšli za Lór a Lorenzom
ten bol vraj včera na poobednej hodine s tou...no, tichou babou čo skoro vôbec nechodí na hodiny (zrejme chodí poobede...neviem), ale že sa rozkecali celkom, bavili sa o jej 17-tich tetovaniach, ktoré všetky súvisia s anime čo pozerá, takže sa bavili o anime, lebo on pozerá tiež, a ja že eeeej ja trooochu (mimochodom, začala som pozrať Attack on Titan a Haikyuu! a požiera mi to moju dušu ale o tom neskôr)
on sa na mňa len pozrel že AOT EEEEY a ja že EEEEY a tak sme tam potom stáli minútu a rozdýchavali sme to a ja že Sie sind die Essen und wir sind die Jäger a on že túú tu ru tu tu tu tu tú
Ale jeho obľúbené je one piece, bo to pozerá od 12-stich a sprevádza ho to jeho životom už niekoľko rokov, a to je tak krásne

poobede sa hral futbal, ale nešla som, aj tak by som tam zavadzala, navyše som dostala od tatka rozkaz že musím skúsiť kúpiť niečo kartou za viac ako 20 libier, lebo boli nejaké problémy, + som šla kúpiť ďalší fidget spinner emoji glowing in dark
+ pár mušlí z pláže...možno to bol posledný krát na tej pláži, ale neberem to nejak ťažko, keďže na 80% sa tu vrátim na rok znova

Dom u Pauly a Barrieho- došla som trooocha neskôr, ale to bolo úplne jedno, aj tak sa ešte nedorobila večera a domáci tu mali opäť pár priateľov na terase
Okej, pár kamarátov je v pohode

...

na terase vidím Petera

eeey...ono je to hrozne mätúce, ako síce viem že je ich kamarát, ale ten prvý moment, kým som si uvedomila, že toho človeka vlastne poznám, potom že ok, potom že do pekla čo TU robí, a potom otočka do izby

nah

o desať minút- klopanie na dvere, večera

Za stolom bol len William, domáca zostala vonku s netuším kým všekým, starý (alebo pán domáci...hanebné pomenovanie ale nemyslím to v zlom) sa motal pri nás v kuchyni a raz začas odjedol synovi dačo z taniera

Saša sa spýtala, či sa môže dačo spýtať
dosť ma to zaskočilo, väčšinou sa bavíme o veciach predtým jak sa opýtame
chcel povedať, že či bude ok ak príde neskôr, ale tak to motala že som musela prekladať
)Starý že, ok, kedy neskôr?

Ona že o jednej

...

normálne mi zabehlo
a keby starý jedol, zrejme by zabehlo aj jemu, súdiac podľa jeho výrazu, William sa len škeril

Chvíľku tam len tak stál, úplne bolo vidno ako mu víria v hlave myšlienky a zároveň má v nej úplne prázdno, viete čo myslím, potom povedal že ok, ako im to je jedno skôr ho to len zaskočilo a asi jej nechcel zakazovať veci
stavím sa že keby bola jeho dcéra povie nie

ja som o ničom nevedela, a keď povedala že neskôr, myslela som možno hodinku...potom som sa s ňou začala..nie hádať, skôr pýtať či je retardovaná a či o myslí vážne, ako nerozumeli mi ale zrejme si domysleli, pretože som vyzerala zmätene
ešte sa pýtali že kde ide, ona že do Halo- ten nočný klub v kostole

Pán domáci na mňa hodil taký ten polo prosebný, polo pobavený a polo zmatený pohľad (áno, ja viem že nemúžu byť tri polovice), že či aj ja, a ja len že preboha nie

ok, potom odišiel

dojedali sme, okolo sa prebehla nejaká teta
neviem, bolo to aké divné, lebo my sme sa na ňu pozerali, že čo sa deje, ona na nás, tak sa potom zastavila, lebo videla že sa jej Saša chce dačo spýtať, tak sa pýtala, že či je Petrova....a ona že hej,manželka
loool takže nakoniec je to opačne, my sme si mysleli že je jeho dcéra (pozerali sme facebooky :3), a jeho dcéra je jeho manželka (na fotkách ju neni dobre vidno, naživo by sme hneď vedeli ktorá je staršia), ale aj tak, koľko má ten chlap rokov netuším
potom došiel z terasy Peter v dobrej nálade, my tam sedíme chrbtom za stolom, celkom v šoku, on len prejde okolo nás a že Eeeeeey zdravím slečny

...čo :D

šiel asi na wc, potom prešiel ešte raz cez kuchyňu (zrovna som dávala veci do umývačky)

nah

dúfam že všetci šli cez bočnú bránku, kde nám vidno cez okno do izby, lebo sme v štádiu balenia a všetko je to tu totálne rozbombarodavné, ponožky si suším na televízore a tak

niekto klope na dvere

Je to pani domáca
je pripitá a pýta sa saši, či nechce tiež naliať

Saša bola trochu paralizovaná takže nie

čo sa deje

ok, moja sesternica odchádza, uvidím ju až zajtra (respektíve o jednej, ale určite nepríde načas), takže sa úchvatne vyspím, keďže sa budím na všeko a kým sa dá dokopy zhasne budú dve

okej, ja som sa šla opäť prejsť do Poolu, celý čas so Zib na elefóne
sú tu nejaké akcie pre deti šeci majú svetielkujúce meče
pýtala som sa nejakého týpka že o čo ide, nejaký festival a má byť ohňostroj

nejaký týpci tu skáču do vody čo sa nesmie lebo je to prístav, tak ich berú policajti

ohňostroje som videla keď som bola pred domom

...okej, uvidíme čo a ako zajra


Dovi

Nenávidím vás.














Mico v krajine syrov a oviec, deň 26

3. srpna 2017 v 0:12 Blog a ja
Haia

práve sedím uväznená v izbe, pretože v dome sú iný ľudia a ja ich nechcem stretnúť
Myslím, že vedľa v obývačke pozerajú Shreka

Oprava, som si istá že pozerajú Shreka

dnes som šla do školy sama, Saša ide až po obede
Dnes opäť ježko, takže aspom nejaké plus

Lór a GermanBoy dnes zas nemajú ďalšiu hodinu, len ja, tak sme sa boli spolu najesť a ja som šla späť, kde mi Ben oznámil, že eeeeej sory ale ani dnes nie, zajtra dojdi, alebo môžeš zostať tu s triedou s nižším levelom, ale malo by to byť v pohode
Ja reku, že fajn, keď uš som tu zostanem

Cez prestávku som odišla, pretože sme preberali všetko, čo som už "vedela" (ako myslím že to stále neviem ale aj tak). navyše, téma bola šport a ja som bola jediná medzi arabmi a španielmi. AKo nevadio mi že som jediné dievča, len, viete, chlapci a šport, a ja o tom neviem nič
Navyše, učila Mary...Marry?

...Marrie?

Ok

Ale aspom mi dal Ben tú kartičku, niežeby mi ostávali 4 dni a
niežeby som ju na niečo potrebovala

o 19.30 sa má ísť zo školy hrať Laser game, idem tam s Lór tak to bude v poho
Akurát to stíham len v prípade, že stihnem večeru
Ako som doma práve, ale musela by som začať jesť presne o 18:30 aby som to sihla, a väčšinou meškajú pol hodinu

uvidíme

Bože fakt mám chuť pozerať Shreka

*later*

Domáca bola zlatá a spravila večeru v predstihu- 18:10, motala sa v kuchyni ale viac-menej sme jedli len ja a synovia
William sa ma akurát spýtal že kde je Saša, a ja že netuším
že asi s kamarátmi, a on že či aj ja mám kamarátov, tak som povedala že jaaaasne idem s nimi vlastne teraz
teda kamaráti...jedna "kamarátka"
úvodzovky preto, lebo síce je hrozne fajn a trávime spolu najviac času,stále ju nemôžem volať kamarátkou
Saša sa došla akurít prezliecť, tak sme šli na autobus spolu

Každopádne, polovicu večere som rozmýšľala, či tá vec v nádobe na druhom koci stole je alebo nieje syrová omáčka na ktorú som mala chuť, a kým som stihla nabrať odvahu opýtať sa, syn mladší si ju zobral, akže som musela čakať ďalšiu minútu aby to nebolo tak očividné

Lasergame- organizovaný chaos, ale nesťažujem sa
len sme sa dotrepali skupina niečo okolo 40 ľudí do tej budovy, potom došiel Ben (až teraz som si uvedomila, aký je to obrovský kus človeka, ako nie že tučný ale hrozne dovysoka), nejak nás rozhodil do týmov po 9
museli sme sa dať na polovicu, lebo tam nebolo dosť miesta, takže prvé dve skupiny (my a ...tídruhí) sme šli najskôr, po nás ďalšie dve skupiny

počas videoinštrukáže robili španiei hluk takže som nemala poňatia ako veci fungujú
Potom nás vypustili, a poviem vám, bola to zábava
hneď ako som vošla ma trafili
Ale nie, váže to bolo fajn, prítmie, chodbičky a chaos, vychutnávala som si atmosféru, akurát som nedokázala hrať hru príliš vážne, pretože všetci okolo mňa to brali strašne vážne (zakrádali sa tam a kričali a tak), a keď sa iní ľudia kolo mňa tvária vážne tak ja sa neviem
Takže, som sa tam viac menej prechádzala, raz tačas som si do niekoho strelila, raz začas oni domňa, a bola o zábava
vraj to trvalo 15 minút, mne to prišlo ako 5
prehrali sme, o pár bodov, a z 19 som skončila 16 (áno nahovno umiestnenie ale bola som šťastá :D)
potom sme ešte počkali na druhú skupinu, len tak že kto vyhrá
Pred budovou sme sa rozlúčili

Bolo TAK NÁDHERNÉ POČASIE
na SR je teraz vraj 37 stupňov (ako večer nie ale cez deň), ale ja som si vychutnávala presne to svetlo, ktoré mám rada, prítmie, nízke rýchle oblaky, fúkal strašný vietor a začínalo sa stmievať
šla som hore útesom, výhľad na more hrozne peknej, neučitej sivozelenej farby, vlny boli úplne agresívne ale takým sympatickým štýlom, na pobreží sa začali zasväcovať lampy, takže do diaľky bolo vidno sveielka
Keby si mám vybrať čas kedy by som sa mala utopiť v mori bolo by to teraz

zišla som dolu, prešla popri pláži a na mólo, videla som nejakých exotov čo surfovali (to už bola skoro noc)
Okej, bola som úplne premočená, ale stálo to zato
Na autobus som bežala, lebo bolo málo čauśu, ale aj preto lebo som porste chcela

Pekný toť deň

Nah pomaly musím baliť


Nenávidím vás.







Mico v krajine syrov a oviec, deň 25

1. srpna 2017 v 23:59 Blog a ja
Zdravím

dnes sme mali prvý krát pani učieľku Marry.
Je presne taká ako som čakala
milá, a tým to končí

teda, zrejme jej tak odľahlo,že ju nešikanujeme tak ako iné triedy, že sa trochu "odviazala" teda snažila sa robiť "zábavu"- respektíve, napodobniť štýl Ježka a pána Petra, ale proste to nebolo ono
ako sanžila sa

celkom som sa tešila na koniec hodiny

A dnes som opäť nemala poobedné lekcie...dúfala som, že posledný týždeň si užijem mojich obľúbených učiteľov

Pán Ben nás rozhodil na polovice čo sa týka pooobedných hodín, Lór, Germanboy a Oregano boli dnes, ja mám byť zajtra, netuším s kým ale je mi to trochu ľúto že niesom s nimi, predsalen ich poznám trochu viac ako zvyšok

Každopádne

Mala som počkať na Lór, chceli sme dať to kino, takže som si s ňou a Germanboyom dala obed a potom som si šla svojou cestou (popri obede v parku som kŕmila havrany, lebo ich milujem, oni sa ich trochu boja a Lór sa ma spýtala, či mám rada smrť)

Takže, mala som nejaké 4 hodiny času
Polovicu som strávali prechádzkou po pláži, druhú ležaním v parku, ešte so sa šla raz pozrieť či nemajú tu emoji game ale nebola

Lór s nami do kina zobrala jednu talianku čo došla v pondelok, ale rovnako ako s Germanboyom mi to nevadilo, bolo to vpohode poukazovali sme jej nejaké veci a tak

Vstupenka do kina- 8 libier
Pukance, stredná veľkosť- 8,50 libier
25 minút trailery a reklamy...nerobím si srandu

ešte aj formát plátna bol užší ako obyčajne ....:C

Boli sme na Dunkirk. Saša na tom bola včera myslím a vravela že to bola hrozná nuda, ale mňa to bavilo...ok, nedá sa povedať že bavilo, skôr som si to užívala, lebo baviť človeka (by mali) vtipné veci alebo veci s dejom, toto bolo skôr o vojne s pohľadu viacerých postáv čo v nej boli, ale vravím, páčilo sa mi to

domácej som povedala že dojdem neskôr, ale že nech mi nechá trochu že si to ohrejem, nakoniec som došla presne vtedy keď dojedali a bolo mi to nepríjemné ale oni neriešili

S domácim sme pokecali o Dunkirku, trochu sme sa nezhodli v tom, či to malo happy end alebo nie, podľa mňa áno lebo to bol koniec tej bitky a (väčšina) hlavných postáv prežila, lenže na druhej strane pozomieralo veľa ľudí takže sa to nedá nazvať šťastným koncom


talianka býva niekde blízko mňa, ale chodí inými busmi

saša je pohádaná s arabom, nechce povedať why

ja som si šla kúpiť opäť dačo sladné a potom znova do Poolu, celý čas som volala so Zib

Ou, napadá mi ešte jena vec zo včera- jeden španiel sa Ježka pýtal, či mu požičia gitaru, bolo pekné sledovať ako strašne to nechce spraviť
povedal že mu požičia ale len tú svoju horšiu
dnes som videla celú skupinu španielov v lidli, s gitarou
neniesli ju veľmi pekne

..ja by som im nepožičala moju ani keby ma mučili

zo dnes všetko zaujímavé, možno okrem toho že na večeru bolo nie kuracie meso, fazuľa, zemiaky a dobrá medová a syrová omáčka


Nenávidím vás.