Nová poviedka, úvod

16. května 2014 v 15:32 | blablabla |  Príbehy

Gutentag!
Takže máte možnosť sa dozvedieť, aká nízka úroveň je môjho písania :P
Má sa to volať- neoriginálny a trápny názov - Prebudenie do Zlého sna, uvidíte prečo.Vopred sa ospravedlňujem za nepriaznivé účinky mojej úbohej poviedky.
Nech sa páči.




Obloha bola zatiahnutá ťažkými tmavými mrakmi a silno fúkalo. Na takýto deň sme čakali už dva týždne. Vyšla som zo svojho domu zavčasu ráno, ešte o niečo skôr ako zvyčajne a tuhšie som si omotala okolo krku modro-sivý šál. Síce bolo leto v plnom prúde, dnešné ráno však začalo veľmi chladno. Ešte som hodila letmý pohľad na krásne tmavé nebo a vyrazila som.

S ostatnými sme sa mali stretnúť pri veľkej skale v severných lesoch Equestrie, nie veľmi ďaleko od mojej dediny. Nachádzali sme sa v kotline obklopenej vysokými vrchmi, na ktorých sa vo víchrici šialene trepotali farebné vlajky. Zlietla som k miestu, kde sme sa mali stretnúť a zamávala som na White Rainbow, ktorá dorazila ako prvá a sadla som si k nej. ,,Zdar, máme to ale dobrý vietor, že?" prihovorila som sa jej a Rai nadšene kývala hlavou. ,,Nemôžem sa dočkať!" zvýskla a nadšene poletovala nad zemou. Pozrela som sa na oblohu, či neuvidím slnko, aby som zistil, koľko je približne hodín, ale cez mraky nebolo nič vidno. V diaľke som však uvidela čierne letiace postavičky, ktoré sa k nám blížili. Po chvíli dorazil aj zvyšok skupiny- Purple, Ziberlee, Starlight, Ady, Stella (komu sa chce otravovať s Night Flare? J) Revenge a Ellis. * Stáli sme na plošine uprostred hustého ihličnatého lesa a pred nami bola vysoká skalná stena s veľkým desivým čiernym vchodom do podzemnej jaskyne. Trochu som do nej nakukla a videla som tunel široký asi tri metre ako smeruje hlboko nadol a za zákrutou sa strácal z dohľadu.

Pred jaskyňou sme si spravili menší tábor, porozkladali sme si nejaké jedlo, postavili pri stromoch provizórnu bariéru proti vetru z konárov a Zib si porozkladala svoje výpočtové papiere, vzorce, stopky a počítadlo. Všetci Pegasy sme si dávali rozcvičku, Zib upravovala niečo vo svojich veciach, Purple visela dolu hlavou na strome a ostatný pomáhali, s čím mohli. A o čo vlastne išlo? Dieravé katakomby, ako sa jaskyňa volá je dlhý a široký podzemný tunel s mnohými odbočkami, zákrutami a dierami, ktorý sa ťahá popod celou dolinou a veľkým oblúkom sa zatáča a končí v otvore asi 10 metrov pred jej začiatkom. Celý tunel vlastne urobí jeden velikánsky 30 kilometrový okruh, ktorý končí tam, kde začal. Toto miesto bolo však zakázané a len málokto o ňom vedel, lebo po tom, čo sa tu zabilo zopár adrenalínových nadšencov sa miesto vyhlásilo za veľmi nebezpečné a na vlastnú zodpovednosť. Jaskyňa bola zaujímavá a lákavá tým, že keď fúkal silný vietor (taký ako dnes), tunel fungoval ako obrovský lievik, a keď sa tadiaľ pustí Pegas, prúd vzduchu ho nesie obrovskou rýchlosťou pomedzi spleť kamenných ciest jaskyne, omnoho rýchlejšie než dokáže letieť sám. Preto sme čakali na silný vietor. Samozrejme, jaskyňu sme si najskôr celú prešli a naštudovali, aby sme presne vedeli, kadiaľ máme letieť a kde nezabočiť, aby sme sa nedostali do slepej uličky a podobne. Tunel bol zaujímavý aj tým, že v ňom nebola vôbec tma- na stenách žili podivné malilinké červíkovité tvory, ktoré vydávajú rôzne farebné svetlo a v tuneli je vidno ako za bieleho dňa.

Keď bolo všetko pripravené, ťahali sme si slamky o poradie. Ja som si vytiahla najkratšiu, čiže som mala ísť posledná, a predomnou šla Rai. Prvá sa postavila na štart Ady a čakala, až kým jej nedá Zib povel. Ziberlee sledovala vlajky umiestnené na každom vrchole kopca, ktoré jej udávali informácie o rýchlosti a sile vetra. Zib hodila posledný pohľad na vzdialené vlajky a svoje papiere. ,,Teraz!" zakričala a spustila stopky. Posledné, čo sme z Ady videli bol kučeravý ryšavý chvost miznúci za zákrutou.

O hodinu neskôr...

Rai sa práve vynorila z cieľa a udychčane klesla na zem. Potom sa pozviechala a podišla k Ziberlee. ,,Tak, koľko?" ,,23 minút, štyridsať sekúnd presne," oznámila jej Ziberlee a zapísala si niečo do tabuľky. Rai iba sklamane klesla na zem. ,,To až toľko? Zib, pozri si to ešte raz," zúfalo nakúkala ponad jej plece. ,,Oh, ale takto sa k rekordu ani nepriblížim!" ,,Ale no tak, ten blbec, ktorý to urobil za 15 minút sa skoro rozdrúzgal, mal iba veľké šťastie. Je dobré, ak poznáš svoje sily, ktovie, akoby si dopadla keby si sa bezhlavo rútila do tej temnoty..." snažila sa ju utešiť Starlight. Ich rozhovor som počúvala iba na pol ucha. Teraz bol rad na mne, a ja som nevedela myslieť na nič iné,l en ako rýchlo asi pôjdem. Dnešné výsledky neboli ktoviečo, Ellis a Ady mali smolu, pretože po chvíli im vietor slabol, Ady mala dokonca bezvetrie, preto mali mizerné časy. Obidve sa teraz mierne urazene prizerali. Vietor bol veľmi nepredvídateľný.

Stála som na štarte, napätá ako struna. Čakala som, kým mi Zib nedá znamenie, ale niečo sa asi dialo, stále sledovala vlajky a zúrivo čosi čmárala, akoby som tam ani nebola. Teraz takto, ako som tam stála, som sa aj začala trochu báť. Nie, nemala som vyslovene strach, ale taký zvláštny pocit v žalúdku, ako keď sa niekto teší ale zároveň aj bojí. K môjmu sebavedomiu neprospieval ani pohľad na ostaných účastníkov trate. Všetky do jednej unavene ležali a ťažko dýchali. Mimovoľne som sa začala trochu triasť, ale všetku moju energiu som dávala do toho, aby to na mne nebolo vidieť. Dokonca som vnímala aj desivé a strašidelné piskľavé tóny, ktoré vychádzali z útrob tunela. Vietor si hľadal cestu v nekonečnej spleti odbočiek a chodbičiek, čo vytváralo desivú symfóniu, ktorú som si predtým ani nevšimla. Srdce mi bilo strašne rýchlo, chvíľu som bola pokojná, chvíľu úplne na nervy. Stále dokola. Napätá, a stále nič. ,,No, Mico, toto potrvá. Za chvíľku by mala doraziť veľmi, veľmi silná víchrica a v nej to nemá zmysel, bolo by to moc nebezpečné. Bohužiaľ, nevyzerá, že by to malo prejsť, takže to asi zbalíme," oznámila a všetci sa začali mrzuto baliť. Ja som však tvrdohlavo stála na štarte, akoby som dúfala, že sa to zmení. Po niekoľkých sekundách som pocítila veľmi silný poryv vetra, ktorý naokolo začal šialene ohýbať stromy skoro až po zem. Zib uleteli všetky papiere a dokonca podľahla aj naša protiveterná stena. ,,Nestoj ako socha, pomôž baliť!" zakričala na mňa Revenge aby prehlušila vietor, ale ja som sa vtedy rozhodla. Neprišla som tu, aby som tu čakala. Bez toho, aby som nad tým porozmýšľala, som sa rozbehla, rozospestrela krídla a vrhla som sa do strašidelného otvoru. Už som nemala strach, sústredila som sa iba na to, čo robím a na nič som nemyslela a cítila, ako my v tele prúdi adrenalín. Počula som ešte zúfalé výkriki, ale prehlušal ich vietor a potom za zákrutou úplne stíchli.
Sorry, niekto ste tam vic, niekto ste tam menej.Tiež sa mi nepáči, že je to ja-rozpávanie, ale ja inak písať neviem :P
OK, nenávidím vás.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Niky Niky | 16. května 2014 v 16:37 | Reagovat

:D to bylo úžasné. Náhodou umíš psát výborně C:.Líbí se mi celý ten nápad :). Prostě nemám slov.

2 Sleepy Pillow Sleepy Pillow | 16. května 2014 v 17:12 | Reagovat

ak som dobre počula malo to byť najprv nejakom kaňone či jak sa to povie ale aj takto to je zaujímavé :D

3 Dee Dee | 16. května 2014 v 17:16 | Reagovat

Náhodou to bolo super, nevedela som že máš až taký talent...Mne "ja" rozprávanie nevadí, len mi to príde akoby si už bola stará Mico rozprávajúca ostatným svoje zážitky :D 23 minút ? O.o Pre Boha to aká dlhá je tá "jaskyňa".

Inak dosť temná atmosféra, ktorú pri väčšine príbehov nevnímam, ale tu sa ju nedalo nevšimnúť O.o

Night Flare ! :D

4 Revi Revi | Web | 16. května 2014 v 18:05 | Reagovat

Je to tak sexy :O Ja by som ťa zaradila od tejto chvíle k najlepším poviedkarkam z blogu :,D Len tak ďalej o.-

5 BrexiCZ BrexiCZ | E-mail | 16. května 2014 v 19:19 | Reagovat

omg ro je tak epický PŘÍBEH!!! TY TAK KRÁSNĚ PÍŠEŠ :33
....23!!!Úúúúú nesmrtelné číslo O_O

6 Lea Lea | 16. května 2014 v 20:40 | Reagovat

Ty píšeš tak božsky! :3 Že se vůbec bojíš že dostaneme nějaký záchvat.. Je to dokonalé :33

7 Ziby Ziby | Web | 17. května 2014 v 13:15 | Reagovat

Netrep, lebo každý tu nidí, že PÍĚĚ TOTÁLNE PERFEKTNE!!!!!
WOW tá atmosféra, to všetko ....... bolo prostze MAGIC. Už sme sa o tom bavili. Mne sa moc ja-rozprávanie nepáči, no t opre to, že to väčšina autorov doserie -.- U teba to bolo úplne, totálne perfektné. Teším sa na ďalšiu časť. FAKT dúfam, že sa ti bude chcieť písať dalej :3 Joj škoda, že Zib nemôž letieť jaskyňou tiež :C

8 Mico Grey Mico Grey | 17. května 2014 v 16:14 | Reagovat

Rozhodla som sa reagovať na každý koment samostatne, ale hromadne vám dakujem :)

[1]: Ani nevieš, ako ma to potešilo XD

[2]: Hej ale potom som si povedala že jaskyňe sú lepšie :)

[3]: Aaah díky XD Hej, aj mne to príde akoby mala Mico už veľa rokov...temná atmosféra tam byť musí, má to byť akože...no spoiler, ale díky že si si to všimla .) Inak akože sa to nikdy nestalo XD
[4]:Poteší, ked ma tam zaradila jedna z tých najlepších :3

[5]: ...a 40 sekúnd XD Inak pôvodne si tam mala byť aj ty, ale o tvojom OC toho zatiaľ moc neviem, takže tak :)
[6]: Jááj k dokonalosti tomu chýba ešte veľa, ale dík :3
[7]: všetci budú nakoniec letieť...tak trochu :) Len vieš, ja a viacerý z blogu proste máme tú tendenciu stále v sebe hľadať chyby...proste ja to mám v hlave nechcem to tak povedať ale perfektne premyslené, ale pri písaní to neviem dostať von, taktiež mi vadí, že furt iba niečo opisujem a nič sa tam zatiaľ nedeje :D A k tomu mám problém, pretože sa mi furt zdá, že som do nenapísala tak, aby ste tomu chápali tak, ako to chcem ja XD Ale dík :)

9 Starlight Starlight | Web | 17. května 2014 v 20:07 | Reagovat

Moc krásně napsané, vůbec mi ich forma (tak se tomu zprávně říká :D) nevadí :3
Starlight si také moc dobře vystihla, akorát mohla Ziberlee více pomáhat, protože meteorologie (díky letadlům) jí není tak úplně cizí :)

10 Mico neprihlas. Mico neprihlas. | 17. května 2014 v 20:30 | Reagovat

[9]: Aw na to som zabudla XD Spomeniem to tam neskôr ;-) Inak neviem čo si myslela tým "forma" , u nás sme sa to učilo proste ja-rozprávanie ak myslíš to :-P

11 Furča the Spam Flower☆ Furča the Spam Flower☆ | Web | 18. května 2014 v 10:56 | Reagovat

Myslím že to bylo úžasné! Takové tajné o jeskyni a zároveň napjaté co v ni bude :3 D O K O N A L E

12 Starlight Starlight | Web | 18. května 2014 v 16:32 | Reagovat

[10]: U nás to musela být vždy "ich- forma".. naše učitelka :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama