Červenec 2013

Hovadiny...

27. července 2013 v 7:56 | Zdeno z Popradu no... |  Blog a ja
česť práci,

tagže, najskorej prepáčte za moju...ehm, neaktivitu, ale dajakosi nestíham ništ písať, ani v tomto článku nebude nič zaujímavé, ale potrebujem sa vysťažovať a predsa, už potrebujem nejaký článok. Ufff, Svetlá, kamera, akcia....

Prvé na čo sa sťažujem- nedostatok času na blog. Dakedy nestíham obiehať, som furt dakde preč.
Druhé- Niekto stále vchádza to detskej a ruší ma pri písaní na blog, a kedže je to moje malé tajomstvo, musím to zakaždým zrušiť.
Tretie- počasie. Kapem. Sakra teploty skoro 40, slnko, a ja trčím v betónovej džungli a ten rozpálený asfalt...teraz je ráno, ale ono je to nazbláznenie. Pošlite sem dakto nejakú búrku ak máte...Do prdkaloviec, nech prší, nech padajú krúpi, nech zúri búrka, veterná smršť, sneh...NECH PRÍDE ZIMAAAAAAAAAAAAAA !!! ja chcem december, okamžite! Nech ide kamsi toto počasie...výborne, ideme na kupko, zase sa spálim Plačící ufff, nenávidím slnkooooooooo, a mám na to dobré dôvody.

No, nemajte my za zlé, že sa vám tu vylievam a predovšetkým na to frflanie ale som týždeň strávila śo starkím, kerý nadáva na všetko, ono sa to ľahko pochytí. No, vecí na hundranie by bolo viacej, len vás nejdem zaťažovať Mrkající

ešte otázky na keré by som rada dostala odpoved:Úžasný
1- chceli by ste Ask Me? (asik urobím)S vyplazeným jazykem
2-Mám zase spraviť obrázky na želanie? áno viem, teraz nemám moc...kreatívne obdobie, moc sa mi nedarí ale dák sa musím rozhýbaťSmějící se
No, nato aký pesimistický článok to bol je tu nadmerne veľa smajlíkov s úsmevomUsmívající se....no ništ,
čaf.

Cesta k môjmu JA :)

15. července 2013 v 8:50 | Mico Grey |  Blog a ja
Ok, tagže najskorej jedna otázka: nevadí vám, že furt píšem o MNE? dakedy to vyzerá, jako by som bola nejaký egocentrik:) ak to slovo existuje:) no a ešte jedna: necheli by ste Ask me? no dobre, ideme na vec.

Ako som vznikla:

No začalo sa to tím, že sa mi začali lubiť MLP. Nepoznala som ich odmalička, teda poznala ale nemala som ich moc v láske. No raz som vydela na youtube video cupcakes a dáko mi to nedalo...a potom to postupne prišlo. Videá, pokusy o OC, obrázky atd. A super je, že som tím nakazila Ziberlee:) Jej jedinej som to povedala, ponevač som vo veku, kedy sa za MLP môžem hambiť-nič v zlom:) a nejako potom sme si pozakladali blogy :) Ako mi raz povedala Zib-citujem- ,,prvé dva týždne som desila samú seba" Momentálne ich zbožnujem, ale samozrejme nesom nejaký maniak. Hej, a ak to ide, zatĺkam to pred celým svetom (nemajte my to za zlé, myslým že vy by ste tiež len tak nenabehly do triedy s tým, že mám rada MLP :)) ok, tak toľko ja a MLP :) tu moja Mico, ale pred dnešnou podobou:
Sakra, ked sa na to TERAZ pozriem, je mi ZLE. vysvetlenie výzoru:
strašne sa mi páčila rainbow. No mne šikovnej nejako nezaplo a myslela som si, že je to chalanXD a tak že spravím babu a hanto je výsledok. Jako od 5 ročného decka, a to som to robila minulý rok! Až teraz si uvedomujem, aké je telo MLP zložité...Taktiež sa ospravedlnujem za formát, ale ja úžasná a dokonalá som dlho nevedela, ako sa mení formát XD

Dalšia zastávka:
Potom som jej dala namiesto ulízaných rozstrapatené vlasy, neskorej mi prišlo veľmi opičiacke robiť farby rainbow, tak so sa rozhodla pre búrku-sivé telo jako oblaky a žlté vlasy jako blesk, i ked každý vie, yže blesky nesú žlté :)
Tak vyšlo toto:
furt nulové zlepšenie v anatómii:) Potom tu bola časť, ktorá sa najviac podobala dnešnej (všimnite si to hovno na hlaveXD)
škoda, že je to robené z base, vydeli by ste tú moju hrôzu:) Je tu ešte rozdiel v mene- Eli Light a Mico Grey.

Taáááák a ešte som pochrebala a vytiahla novšie obrázky Mico-
To sú zmeny, čo? :)

V krátkosti

14. července 2013 v 19:36 | Mico Grey |  Meine tvorba
OK, len rýchlo. Nejako často sa mi stáva, že nesom doma. Skoro furt som dakde preč, tak sa pls nečudujte, ak neobjeham, bo dakedy sa mi môj odchod nepodarí nahlásiť a máme problém. Sakra, jeden ponník by čakal, že cez prázdniny bude na to viacej času, ale ono to tak celkom neni :/ DOBRE, dávan fakt narýchlo obrázok nakreslený za nepreháňam sedem minút mňa, jako mám debku, čo dokonale vystihuje moju náladu. Neviem prečo, počasie je úplne bombastické, žiadne horúčavy ale pekne pod mrakom, ale mám taký divný kreatívny blok :/
Obržtek zde. šípka dole

Sakra ale vyzerám čudne :/

Ked sa človek nudí...

5. července 2013 v 18:32 | JA ( kto iní?) |  Príbehy
OK, tagže som o sebe trochu premýšľala a tu sú nejaké pikošky o mne:

Mám jazvu na ľavom oku- neznámi dôvod, nepýtajte sa, neprezradím :)

Môj roh a násadce na krídlach (tu je toho trocha viacej)
ok tagže. Roh vlastne neni roh, ale podivný výrastok z mojej hlavy, podobne ako násadce na krídlach. Roh(budem to tak volaľ) je vyšší ako normálne ale nie veľmi vysoký kôli odporu vzduchu a zakončený ostrou špicou. Mini detail (napíšte, zda-li to neni moc prehnané) roh aj násadce sú z uránu. FAAAKT neviem, ako je to možné, ale je:) Oh wait, som teda trochu rádioaktívnovzdorná (?)XD sú dostatočne tvrdé, aby mohli rozseknúť skalu. POZNÁMKA: mojej M6 odkazujem, že keby sa náhodou dačo stalo, že....už.....tu nebudem, máte moje povolenie pomstiť moju smrť (XD) odrezať mi môj roh a vyrobiť z neho jadrovú bombu :)
ešte k násadcom: nevyzerá, že by sa s nimi dalo dačo robiť, ale majú svoj dôvod. Ministory-raz ma prichytil jeden strážca v Canterlote pri (dozviete sa neskorej) a zhodil ma na zem tak, že som ležala na chrbte a on stál na domnou. VIEM, moc sa o tom nezmienujem, ponevač sa hrozne hambím, že ma obyčaský strážca zložil k zemi. Trapaaaaassss... proste ma chcel zviazať, ale ja som zdvihla jedno krídlo a zospodu som ho PREBODLA. po tomto prekvapivom zistení som takto zneškodnila viacerých, a mám to schované jako eso v rukáve :)

daľšia vec:mám vymyslené moje vlastné miesto z názvom Severné hory, v kerích sa Mico narodila. Sú mimo Eqestrie a skoro celý čas tam prší a sneží...prosto vikingské a drsné podmienky . Počasie nevyrábajú poníky, ale ide celkom prirodzene (bo si myslým, že keby sme si sami vedeli vyrábať počasie, došlo by k porušeniu...ehm...istých cyklov a životného kolobehu a taktiež hádkám, čiže nemyslým, že je to prirodzené.)

Osobný cieľ: vytvoriť superzničujúcu búrku. Takú, čo sa zapíše do histórie. Malý háčik, spraviť ju v ZIME. myslým, že ste dosť inteligentný a viete, prečo sa to nedá.

OK, užite si ešte moju prvú story (neviem, jako to dopadne, ale je to písané jako rozprávanie, tak sa nezľaknite XD)
tagže svetlá, kamera, AKCIA!

Ako sa všetko zmenilo

Je neuveriťeľné, koľké veci sa dajú zmeniť. Ja osobne som živý príklad. Všetko sa to začalo, ked som bola ešte malinká kobylka.
Už odmala som mala na búrky trochu...iný pohľad. Boli fascinujúce, ale zároveň som sa ich DESILA. Viem, je ťažké si to predstaviť, ale bolo to tak. Vždy, ked sa taká búrka začala, skovala som sa pod deku. Ked som zazrela cez okno blesk, myklo ma a triasla som sa, lebo som vedela, že príde hrom. To som si dala na hlavu vankúš a myslela som na niečo pekné... A vždy pred búrkov som mala zvláštny pocit v žalúdku, i ked to som vtedy ešte nevedela, čo to znamená. Ale potom sa to stalo.
Jedného slnečného dňa som v kostiach tušila, že sa stane niečo nezvyčajné. Moje obavy sa potvrdili-mala prísť zvlášť veľká búrka. Celá dedina splašene pobehovala a snažila sa získať všetko potrebné, zabarikádovať sa, zakriť veci plášťom a upevniť všetky voľné predmety, ktoré mohlo odfúknuť. Samozrejme ja jediná som nepriložila kopýtko k dielu- triasla som sa akop osika v posteli a bolo mi divne zle na odpadnutie. Niet by splašený dav, ani by ste nepovedali, že má prísť niečo zlé-slnko pieklo a na oblohe nebolo ani mráčika. No podvečer to prišlo. Stále bolo síce pekne, ale v diaľke sa slabo svietilo a ozívali sa hromy. Všetko už bolo zabezpečené a celá dedina bola vyľudnená-ako mŕtva. Začínal fúkať vietor....no a vtedy sa vo mne dačo zlomilo. Musela som vyjsť von. Najskôr som myslela, že len potrebujem ísť na čerstvý vzduch. Ako tak som stála, všimla som si, ako sa cez vysokánske kopce pomaly blýžia obrovské ťažké čierne mračná, sprevádzané ostrým nárazovým vetroma lejakom.jedna časť mňa chcela okamžite utiesť do bezpečia izby a skovať sa pod prikrývku, ale niečo mi kázalo ostať sedeieť na mieste. Nevedela som, prečo už dávno nesedím vnútri.
O chvýľku už bola celá obloha zatiahnutá a bola tma jako v noci. Vietor sa tiež stupňoval-vo vzduchu poletovalo pár predmetov, ktoré to vzdali a vietor ich teraz metal po celej dedine. Potom prišiel prvý blesk. Bol OBROVSKÝ. Mala som naozaj dobrý výhľad, dedina sa totiž rozliehala po doline, ale časť z nej kde sme bývali aj my ležala na vyššiom kopci, takže sme mali celú kotlinu ako na dlani. Blesk bol taký veľký, že sa roztiahol na celú oblohu a aj do dola, až som mala pocit, že niečo dole trafil. Bol rozvetvený ako strom a na okamih osvietil celú dolinu svojou jasnou neónovomodrou farbou, a ako sa objavil, tak aj zmizol. Chvýľu som stála ako obarená, hrôza ma totiť oplantala natoľko, že som sa nedokázala pohnúť. No potom som sa uvedomila a rozbehla som sa ku dverám, lebo som vedela, že nasleduje hrom. Tesne pred dverami som však zastavila. Chcela, ale aj nechcela som ich otvoriť. Obrátila som sa, a ovzal sa hrom. Bola tak veľkolepý, ako aj blesk. Znel, akoby sa trhalo samé nebo, a potom dunel tak hlasno, že som cez neho ani nepočula, ako kričím. Stihla som si všimnúť, že zo zvukových vĺn sa otriasala aj zem. Mohla som utiesť. Ale neskryla som sa dovnútra. Akosi postupne som si uvedomila...že sa mi to páči. Tá obloha. Blesky. Hromy.Silný studený vietor. Zvláštny tlak vzduchu. Dážd´. Temnota. Celkový dojem. Áno, páčilo sa mi to. Po prvý krát v živote som akosi cítila, že toto počasie sa akosi zhoduje somnou. Cítila som sa prirodzenem bezpečne, isto. A tak som tam sedela a pozorovala to veľkolepé dovadlo. Už som sa nebála. Skôr mi táto scéna prišla....ohromujúca, dokonalá, úžasná. Ale aj tak som si uchovala rešpekt, takto mi to vyhovuje doteraz. Sedela som tak ešte hodnú chvýľu a nechala na seba dopadať dážd´ a narážať do seba ľadový vietor. Aj tak mi bolo výnimočne dobre. Neskôr, ked´som bola už úplne premočená, uzimená a sopľavá, som sa otočila a pomalým krokom som šla speť dovnútra. Po ceste ma ešte stihol ožiariť jeden blesk, a všimla som si, že mám Cutie Mark. Bolo mi zvláštne, že som sa z toho až tak neradovala. Viac som si užívala búrku, môj CM my síce zlepšil náladu, ale v porovnaní s tím úžasným predstaveným to nebolo až také úžasné. A ani som sa tak nečudovala. Prišlo mi to také prirodzené. Tiež bolo divné, že väčšina poníkov získali svoje CM za nejaké veľké veci, ako napr. Rainbow za dúhové iskrenie, ale ja nie. Len som si niečo uvedomila. Ale aj to stačilo.
Posledný krát som sa obzrela na scénu za mojím chrbtom, usmiala som sa a vošla som donútra. A prvý krát som zaspala s tým, že som sa nebála, a pozerala som von oknom ešte hodnú chvýľku. Nechcela som, aby búrka skončila. Mohla by trvať naveky...
Neskôr:
Ráno som sa zobudila s tým, že svietilo slnko. Znovu som vykukla oknom. Poníky už stilhi napraviť škody a nebolo skoro žiadnej stopy po nočnej búrke. Trochu som zosmutnela, ale vo vzduchu sa predsa stále vznášal podivný búrkový vzduch, vôňa mokrej trávy a zeminy a čerstvý letný vánok. K CM som sa vyjadrila pri raňajkách, len tak medzi rečou. Neprišlo mi to až také podstatné, nemusela som z toho robiť veľký boom. Stačil mi včerajší zážitok.
O niekoľko týždňou som skúšala urobiť svoj prvý oblak. Musela som to skúšať sama, kedže nikto nevedel, ako sa to robí. Bol síce malý, ale poriadne mi zvýšil sebavedomie a prichádzali postupné zlepšenia. Ani nie orok som vytvorila svoju prvú vlastnú búrku, a stále sa zlepšujem. Pri ich tvorení však nikdy nezabudnem na ten úžasný zážitok.

THE END.

áno viem, bolo to hrozne sentimentálne a zrejme som vás unudila k smrti, ale čo už, dačo tu musím dať:) taktiež je to straaaaašne dlhé, ale čo, neviem písať( nasvedčujú aj gramatzcké chibiXD )

Zasaaaa

4. července 2013 v 19:39 | Mico Grey |  Blog a ja
OK, nejdem rozpisovať ale ideme v nedelu do soboty do Poľska, takže zas tu nejsom. Ale do odchodu ešte dúfam stihnem hodiť nejaký článok...... ja len tak, predčasne upozornujem :)